Založiť webovú stránku alebo eShop
omáčky

 

NEBO

 je silné, silnejšie ako .
Tak sa viac
, skryje nás v ďalších hrách.
Kto mi neverí, nech
hneď .
Tu
a do zajtra ...

 

Ľudia sú  , pejú sa do .
Nik ťa nepozná, spadla si z
.
Si celkom iná, máš dlhý
.
Len ty k nám môžeš privolať ZÁZRAK
.

 

OD BLATA PO UŠI ČAKÁM, KÝM NAPRŠÍ

 

Pod veľkou ukryl ťa starký .
Aj keď sa nezdá, tiež si len jednou z nás.
 
bijú sa .
Smutne sa
nad našou výplatou.

 

OD BLATA PO UŠI ČAKÁM, KÝM NAPRŠÍ

 

 

 

 

KULAK

 

podojím,  pohnojím,

trávu , ponosím,

si opravím, obed ,

zasadím, pohladím.


R:  Ani , ani ,

   
celkom sa mi darí.

   
pri mne kľačí,

  mám, čo treba, to mi stačí.





odstavím, si postavím,

obec , otvorím,

+, ozdobím,

+ dlhy   .         


R:
Ani , ani ,

 
celkom sa mi darí.

 
  pri mne kľačí,

  mám, čo treba, to mi stačí.


 

ZACHYTENIE KONCERTNEJ ATMOSFÉRY



BEÁNIE (BANSKÁ BYSTRICA 2008)

nuž začalo to pri fľaške fernetu....

...a všetko bolo farebné...

a
pomaly
ale
isto
sa
fernet
začal
míňať
a
farba
sa
začala
strácať
a
obraz
rozmazávať




a všetci sme sa výborne bavili
dokonca si kapela silo a lampa svieť získala veľa nových fanúšikov
 
ba dokonca i novú speváčku:)
 

 

  Silo a lampa svieť
                                                                              a
                                                                            Dorota Nvotová ( Bombura, Brezno)


 

 

 

na začiatku nastala existenčná kríza tejto kapely, došla žiarovka...



no nakoniec...




...to všetko...



...výborne dopadlo...



Ďuro bubnoval ako o dušu...


 
Radko sóloval ako o dve duše...až rozbil pohár...



Kazo stíhal popri hraní mrkať na Mariku...


 
  No a Silo aj napriek spaciemu tričku nedriemal, možno spieval...
 

        Breznianske kultúrne leto 2008


    

 



      Naša speváčka Lenka Kovačiková

 

ZOPÁR MOJICH OBĽÚBENÝCH TEXTOV A NEJAKÉ TO FOTO

 

 

                                          silo a lampa svieť

 

 

ponúkam hneď ten najčerstvejší text

VSTÁVAJ

 

Zívol si lenivý kohút,

mesiac sa v tráve vyzlieka.

Školák už stačil sa pohnúť

za vlakom uteká.

 

Z obilia dozreli chleby,

pán Erben polial kytice.

Naše sny žijú si v nebi

a sú ich tisíce.

 

R: VSTÁVAJ...ZO SNA ŤA BUDÍ HLAS.

        VSTÁVAJ...VEĎ VSTÁVAŤ UŽ JE ČAS.

 

V skalách sa utopil prameň,

Prašivou horou narieka.

Tu líška sadla si na peň

s medveďom opeká.

 

Aj keď z ciest vyblednú trate

a všetko bude naruby.

Niekto sa vyváľa v blate

a niekto zaľúbi.

 

R: VSTÁVAJ...ZO SNA ŤA BUDÍ HLAS.

        VSTÁVAJ...VEĎ VSTÁVAŤ UŽ JE ČAS.

 


                                                                                                                                                                    kto hľadá, ten nájde


                                                                                                                                                                        teda aspoň hľadá...

 


zachytenie myšlienky  piesne PRISTINE CLAW od EDA HARCOURTA

NETOPIER

Nájsť tak niečo čo chce rásť a voľne túži pásť.
Nie každý by chcel byť jak divozel.
Mám domov len z pustých skál, som pre upírov kráľ.
Na stodvadsaťpäť mám dosť dobrú pleť.

Ľudia mi miznú z pred očí.
O milión storočí
budem tu stále,
kým to neskončí...
Hriechy si kladiem na tanier,
sny vychádzajú z dier.
Žijem, ale som mŕtvy netopier.

Už dávno lietam sám, som výhrou smutných dám.
Sám v sebe mám hlien, spleť atráp žien.
Snáď ma chytia po stý krát a ukončia môj pád.
Som naplnený len utrpením.

Lekárske róby krvavé
ma režú na sále.
Hľadajú vo mne miesta boľavé.
Napätie ruší škripot dvier,
keď vychádza mi z pier.
Žijem, ale som mŕtvy netopier.

 



 



STROM

Stával na brehu rieky zelený strom.
Ľuďom schovával deky a závidel krom.
Sem-tam zvolával blesky, hral tónmi z balád.
Z rýb mal najradšej tresky a z vôní šalát.

R : ŠŤASTNE NAŠIEL SVOJ DOMOV TAM POD HVIEZDAMI
    ŠTYRI KOSTÝMY STRIEDAL SI S OBDOBIAMI
    ŽMURKAJÚC CHVENÍM LISTOV ZREL S PESNIČKAMI
    ZNÁMI SKRÝVALI TÚŽBY DOŇ SRDIEČKAMI

Stával na brehu rieky zelený strom.
Vietor robil mu prieky a vtom nastal zlom.
Vlna nezlomných búrok mu zničila pleť.
Odvtedy už len chradol a spomínal keď...

R:  ŠŤASTNE NAŠIEL SVOJ DOMOV TAM POD HVIEZDAMI
    ŠTYRI KOSTÝMY STRIEDAL SI S OBDOBIAMI
    ŽMURKAJÚC CHVENÍM LISTOV ZREL S PESNIČKAMI
    ZNÁMI SKRÝVALI TÚŽBY DOŇ SRDIEČKAMI

Stojí na brehu rieky zvädnutý strom.
Tak rád bol by zas niekým a počúval Hron.
Počuť srdce mu búšiť to nevie každý.
Milý strom už to tuší, je smutný navždy.


námet na divadelnú hru:    
ZAKÁZANÁ LÁSKA

Stratili sa náhle, niečo medzi dvanástou.
Z ružového zámku v protismere žvástom.
Posledný ich videl utekať cez lúčky.
Zmizli ako gáfor, ticho bez rozlúčky.

TAK TO OBČAS BÝVA, KEĎ SA STRETNÚ DVAJA
DVAJA KTORÝCH NIEČO NEZVYČAJNÉ SPÁJA
MOŽNO LEN TAK BLÚDIA SPOLU POĽNOU CESTOU
MOŽNO STÁLE HĽADAJÚ SVOJE SKRYTÉ MIESTO

Stratili sa v diere zablatenej noci.
Materiálne chudobní sami bez pomoci.
Po chmeľových pláňach hľadali ich lampášmi.
Priatelia i príbuzní, čert aj anjel strážny.

TAK TO OBČAS BÝVA, KEĎ SA UZOL VIAŽE
KEĎ UŽ ANI ROZUM PÁN SRDCU NEROZKÁŽE
A TAK S NIMI MIZNÚ ĎALEJ VŠETKY STOPY
Z TÝCH ČO PO NICH PÁTRAJÚ NIKTO NEPOCHOPÍ

TAK TO OBČAS BÝVA, KEĎ SA VYPNE PÁSKA
KEĎ NA KONCI ZVÍŤAZÍ ZAKÁZANÁ LÁSKA
AJ KEĎ TEN ICH ÚČET BUDE RIADNE MASTNÝ
JA VERÍM, ŽE DÝCHAJÚ, ŽIJÚ A SÚ ŠŤASTNÍ

TAK TO OBČAS BÝVA, KEĎ RAZ NIEKTO SNÍVA
KEĎ SA ČASOM OBJAVÍ, ČO SA V ĽUĎOCH SKRÝVA
KAŽDÝ MÁ TO SVOJE, V ČOM SI PASIE NÁDEJ
POD BELASOU OBLOHOU, KTO HĽADÁ TEN NÁJDE

  

M E D V E D Í K Y


 

Zotmelo sa. Mesiac si sadol na konár.

Čo nestalo sa – tieň kreslí po stenách.

Štrngli dva meče, čašník si pripil na nás dvoch.

Ospalý večer napísal o tom sloh.

 

Sny rozum kradnú, vlečú ho kamsi po strechách.

Kým na zem spadnú, som spitý v myšlienkach.

Plafón je nízko, znie echo piesní hrdzavých.

Už si tak blízko. Pulz bije, strácam dych...

 

TRASÚ SA MEDVEDÍKY V POLIČKÁCH,

KEĎ CHODÍŠ IZBOU NAHÁ PO ŠPIČKÁCH

 

Zotmelo sa. Zo sveta razom zmizol bôľ.

Si stále bosá, všetko som zabudol.

Dve smutné oči, prievan ich kúzlom pohladká.

Kým sa noc skončí, poď so mnou do klbka...

 

TRASÚ SA MEDVEDÍKY V POLIČKÁCH,

KEĎ CHODÍŠ IZBOU NAHÁ PO ŠPIČKÁCH...

 



LABUTIENKA 

                         

                                                                                                                                        Zatancuj mi labutienka,
                                                                                                                                    skôr než zvädne prvosienka.    
                                                                                                                                        Zatancuj mi tanec malý,

                                                                                                                                        budú civieť všetci králi.

Moje oko si ťa pýta,
nebuď taká zanovitá.
Pod nos si mi spadla z neba,
tak ukáž čo vidieť treba.

PRIKRY SI MA SVOJIM PERÍM,
VRÚCNE S VERVOU SA TI ZVERÍM

Zatancuj mi labutienka,
nahá či len v podkolienkach.
Zatancuj mi neboj sa ma,
keď si v mojom tieni sama.

OPUSTI ZEM S RÍŠOU VODNOU,
ZDVIHNI KRÍDLA, POLEŤ SO MNOU

 

TRINÁSTA KOMNATA


Je vo mne ukrytých jedenásť izieb,
keď je zlé počasie tak do nich zmiznem.
Mám ešte hosťovskú, ale tú nerátam.
 Za ňou je zamknutá trinásta komnata.

Trochu sa teším, no nie je mi do spevu.
Keď v sebe uvítam dajakú návštevu.
Ľudia sú zvedaví a chcú vedieť prečo
v tých izbách uvidia zo mňa len niečo.

Každý deň vo všetkých izbách mám služby.
Riadim si myšlienky, city a túžby.
Zopár ich zamkýnam do izby zo zlata,
je to tá posledná trinásta komnata.

Cez prah tých dverí nikoho nepustím.
Vlasy mi vypadnú, brada sa zahustí.
Do tajnej izby s čudesnou zbierkou
pár ľudí nakuklo kľúčovou dierkou.


Z TRINÁSTEJ KOMNATY A BOH MI JE SVEDKOM
LEN TEBE UKÁŽEM ÚPLNE VŠETKO...


 



 


  


 

 

TOPlist
Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok